Rozhovor s Jakubom Vágnerom.



"Keď chcem odpočívať, idem znova na ryby."

Dva dni pred naším rozhovorom sa Jakub Vágner vrátil z Amazónie, dva dni po ňom sa vracal spať do pralesa. Svoj čas totiž svetovo preslávený český rybár, ktorý chytá preto, aby si ich mohol pohladiť, počíta na minúty. Na konci mája usporadúva na rybníku Katlov pre Kutnej Hore, vôbec po prvý krát ČR, Majstrovstvá svet detí v love kaprov.


Máte na organizáciu svojho času manažéra? Sám to predsa už nemôžete stíhať...

Mám celkovo troch. Jedno obdobie som pracoval osem, potom desať a nakoniec dvanásť hodín denne. To už spím maximálne šesť hodín denne a viac ubrať odpočinku jednoducho nejde. Sám na sebe som poznal, že keď sa človek prepína, jedného dna ho to zdolá. Alebo aspoň stráca ťah na bránu - a to by som nechcel. Takže som sa musel začať obklopovať ľuďmi, ktorí sú spoľahliví, pracovití a bez ktorých by som v podstate dnes už nemohol existovať.


Hovorí sa, že keď si chce človek oddýchnuť, má ísť na ryby. Kam chodíte Vy?

Iba na ryby. Aspoň ja to tak mám. Na začiatku nášho vzťahu to nemohla dlho pochopiť ani moja priateľka. Udivovalo ju, že som sa vrátil z expedície a miesto toho, aby som si ľahol na záhrade na lehátko, som išiel odpočívať znova na ryby. Ibaže na expedícii mám zodpovednosť za štáb, chcem aby sme sa vrátili v poriadku, všetko sme natočili, nie som tam len ako protagonista, ale i za režiséra, znalca miestneho prostredia. Keď sa potom vrátim sem, vyrazím k vode sám, alebo s kamarátom porozprávať sa o všedných problémoch života. Alebo naopak vôbec nehovoriť a iba si , ako sa hovorí, vyčistiť hlavu. To je tá najväčšia nádhera.

Vlastníte český rybársky lístok?

Samozrejme. Celorepublikovú povolenku.

Bývajú aj v zahraničí rybárske lístky?

V Európe je do cela bežné. Rybárov je v Európe toľko, že k by tu neboli pravidlá, kvóty a obmedzenia, tak by toho vo vode veľa neplávalo. Potom existujú miesta ďaleko od civilizácie, či je to Amazonia, Kongo, alebo oceány, kde sa povolenia nevydávajú.

Ako sa na Vás pozerajú domorodci, pre ktorých je chytená ryba obživa a Vy ju pustíte?

Už iba to, že sme v štábe bieli, že mám modré oči a blonďavé vlasy, je podozrivé. Naviac sme tam prišli s podivnými palicami, na ktorých sú ešte podivnejšie mašinky, ktoré navíjajú vlasec. Kameramani majú kameru a zvukár takú divnú chlpatú vevericu na konci tyče. často je to pre nich úplné stretnutie tretieho druhu. Zo začiatku sa nám väčšinou smejú. Hovoria: "čo tu chcete chytať? My tu máme päťsto metrovú sieť a Vy len divnú tyč." Keď ale vidia, že som úspešný, príde pre nich tá absolútne najdivnejšia fáza. To keď rybu chytíme a pustíme. Oni naraz vidia, ako im steak odpláva od brehu a nedokážu pochopiť, že je niekto taký, povedzme "blbý". Že si chytí večeru a potom ju pustí.


Keď ste tam dlhšiu dobu, ako bývate?

Ako oni. Konkrétne na Guinei v stromových chajdách, s Indiánmi v Amazónii spíme v ich bývaní. Niekedy si postavíme malé stany, ktoré vozíme so sebou. Ale obvykle sa snažíme s tými národmi žiť čo najbližšie. V okamihu, keď s ním strávite viac ako tri, štyri dni, tak s nimi čiastočne splyniete. Na začiatku sledujú každý Váš pohyb, ale po určitej dobe Vás začnú trochu prehliadať. A to je presne ten okamih, keď sa začnú chovať naproste spontánne a Vy vidíte tie krásy okolo.

Pozvú Vás na večeru, na slávnosť, alebo nejaký rituál?

To je celkom prirodzená vec. Samozrejme sú národy, ktoré majú rituálne obrady, ktorých sa môžu zúčastniť iba príslušníci daného kmeňa, alebo národa. Tam nemôžeme. Majú aj posvätné miesta, kde je Vám vstup zakázaný. Ale na druhú stranu je množstvo zaujímavých udalostí, ku ktorým sa pozvaný.

Hovoríte o náboženstve. Je niečo, čo je pre Vás ako cudzinca tabu? Povedia Vám, čo jednoducho nemôžete urobiť?

Tých vecí sú tisíce. Koľkokrát Vám nad nimi zostane rozum stáť. Ale musíte to absolútne rešpektovať. Či sme, alebo nie sme kresťania, sme či nie sme veriaci, tieto prírodné národy majú svoje božstvá, svoje pravidlá, svoje zákonitosti. V okamihu, keď začneme naše pravidlá aplikovať na nich, môže to mať veľmi zlé následky. Buď Vás jednoducho neprijmú, alebo Vám neukážu zázraky, ktoré by Vám mohli ukázať, keď ich budete rešpektovať. I keď sa Vám to môže zdať podivné. Napríklad keď u Kumbajov na Guinei neprijmete jedlo, jednoducho Vás zabijú.

A čo sa tam podáva?

Rozhodne nie sviečková, alebo kačica s knedlíkmi. Ide o rôzne hady, jašteričky a červy. To nie je zrovna to, po čom by normálny človek túžil. Ale v okamihu, keď odmietnete, môžete mať dosť zásadný problém. Oni môžu byť presvedčený, že i vďaka tomu, že ste biely, ste duch a duchovia nejedia. Pokiaľ takúto vec neviete, môžete skončiť veľmi zle.

Kto Vás na to upozorní? Mávate so sebou nejakého domorodého sprievodcu?

Väčšinou sprievodcu nemáme, pretože cestujeme do miest, ktoré sú veľmi ďaleko od civilizácie. A keď máme sprievodcu, sú to ozaj miestny ľudia, s ktorými sa spriatelíme, zoznámime až na tom konkrétnom mieste. Ak je možné získať informácie dopredu, pripravíme sa, ale sú veci, na ktoré sa v živote pripraviť nemôžeme.


Ako vyzerá Váš večer mimo civilizácie?

Často bývame tak unavený, že ideme okamžite spať. Zažil som aj Silvester v Amazónii. Priviezli sme si s priateľkou fľašu sektu a boli sme odhodlaný, že vydržíme do polnoci. Ale bez šance. O desiatej sme zaľahli a boli sme úplne vyšťavený. Posunuli sme si polnoc o dve hodiny, buchli šampanské a išli spať. To je skrátka úplne iný svet.

O koľkej tam majú večierku?

Napríklad v Amazónii máte o ôsmej tmu. Vstávate úplne prirodzenie o štvrtej, o pol piatej, keď sa začne prebúdzať prales. Jednoducho vstávate s pralesom a idete spať s pralesom.

Dá sa odtiaľ poslať napríklad SMS?

Môžete poslať cez satelitný telefón aj správu, ale my máme tieto telefóny naozaj len pre prípad núdze.

Zmienili ste sa o priateľke. Jazdí na výpravy s Vami?

Jana je z bankovej brandže. Vzťah k prírode ale má, v Amazónii so mnou bola tri krát, v Mongolsku so mnou išla na miesta, kam koľkokrát predtým nešli ani chlapi. Má tuhý korienok.


Bojí sa o Vás, keď idete sám?

Určite, najavo mi to ale moc nedáva. Vždy hovorí, že mi verí, že sa vrátim. A aj tak mi hovorí, že so mnou ide iba preto, že mi dôveruje a poznám ju natoľko, že viem, čo si tam môžeme a nemôžeme dovoliť. Ale samozrejme, asi sa trochu bojí. Ako každá žena.

Horolezci mávajú dohodu, že ak by náhodou niekto z nich zostal na Evereste, nechajú ho tam. Máte niečo podobné?

V našej skupine máme medzi sebou jasnú dohodu, že si pomáhame do posledného dychu, ale ak by sa niekomu z nás niečo stalo až tak zásadného, že by to ohrozilo životy ostatných členov skupiny, tak tam toho jedinca musíme nechať. Čo ale neznamená, že by sme sa po neho nepokúsili vrátiť, hneď ako by to bolo možné. Ale sú chvíle, kedy sa musíte rozhodnúť. Ono na televíznej obrazovke tie expedície vyzerajú pekne, pretože sedíte doma na gauči a nič Vám nehrozí. Vidíte len obraz, počujete zvuk, bohužiaľ nemôžete vnímať pachové stopy, neprší na Vás a nie ste vo vlhku.

Aké typy si vyberáte do týmu?

Podľa mňa existujú tri typy ľudí podľa toho, ako reagujú na extrémne situácie. Prvá skupina sú ľudia, že ak sa niečo stane, zrútia sa. A nedaj Boh, keď pomáhajú zrútiť sa i ľuďom okolo seba. Taký človek nemá na expedícii čo robiť. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí, keď sa niečo stane, sa postarajú sami o seba o ostatných nezaťažujú, ak to nie je nevyhnutné. A potom tretia skupina, to sú blázni – ožívajú, až keď sa niečo deje. A keď ide do tuhého stúpne ich energetický level o sto percent. A povzbudzujú ostaných, ak majú nejaké problémy a sú schopný sú schopný problémy riešiť nielen za seba. To je skupina ľudí, ktorú preferujem na expedícii.

Sú extrémne situácie dôvodom, prečo so sebou nerád beriete ženy?

Presne to je dôvod. Nie že by to ženy nezvládli, naopak, ja som presvedčený, že žena v extrémnom prípade, keď ide o život, dokáže zo seba dostať omnoho väčší výkon ako priemerný muž. V boji o život. Ale za seba hovorím, že ženy do štábu nepatria. Normálni chlap totiž keď je prúšvih, vždy pomôže žene, ale v tom momente môže ohroziť celý kompletný štáb tím, že robí dobrú vec. A to je proti naším pravidlám.

Kedysi sa tvrdilo, že keď ide človek do takých miest, mal by vziať domorodcom napríklad koráliky ako darček. Aká je skutočnosť?

Prvé, čo tieto národy chcú sú Vaše hodinky, Vaše oblečenie, zapaľovač, zápalky, všetko, čo v nich vzbudzuje pocit niečoho nadprirodzeného. Práve to im ale nesiete dať. Tým ich ničíte. Vlastne už len tým, že ich navštívite, pokiaľ ale nepoužívate rozum. Ako náhle ich začnete ovplyvňovať, ako to robia misionári. Na mnohých miestach sú najväčším zlom práve misionári pre domorodé kmene. Pretože sa ich snažia konvertovať na vieru, nech je akákoľvek a hovoria im, že chodiť nahý je zlé a tak ďalej. Z môjho pohľadu ide o najväčšie zlo, ktoré momentálne na planéte existuje.

Keď sa vrátite domov do Čiech a točíte vysielanie pre deti o českých riekach a českých rybách, nie je to tak trochu nuda?

Vôbec nie. Samozrejme toto vysielanie, ktoré točím pre českú televíziu a pre Discovery, pre mňa znamená obrovskú prestíž, pretože o sledovanosti cez dve miliardy ľudí som ani nesníval. Teraz točím s Aničkou a Levíkom trinásť dielov o poznaní českej prírody.

O čom to vysielanie je?

Učím deti, ako prežiť v prírode, ako spoznávať zvieratá, stromy, čo je liečivé a čo naopak jedovaté. Chytáme ryby. Ale je to hrozne krásny projekt, pri ktorom vraciame deti naspäť od počítačov aspoň na chvíľu do prírody. tým nehovorím, že počítače sú zlé, ale je smutné, keď dieťa nerozozná borovicu od smreku.. A keby som nemiloval Českú republiku, už by som tu dávno nebýval. Ja nad českým národom v živote nezlomím palicu. A myslím si, že českú prírodu nám môže závidieť keď nie celý svet, tak určite aspoň celá Európa. Idete cez Nemecko a na poli už nevidíte pomaly žiadnu srnku. Prejdete hranice a je tu všade kopa zvierat. A teraz začíname natáčať ďalší veľký projekt, také voľne pokračovanie na „Rybí legendy“ , iba sa to bude odohrávať v Českej republike a bude to tým pádom o českých rybách.

Ako sa pozeráte na kolegov rybárov, ktorí majú ako štamgasti svoj stále miesto pri vode?

Veľa mojich priateľov sú rybári „chaťáci“. Majú chatu pri Berounke, u Lužice, u Sázavy a tam presedia všetky víkendy a koľkokrát aj celý život. Milujem poznávanie. Možno raz k tomu tiež dospejem, iba mám obavu, že by to pre mňa bola nuda, ktorú nevyhľadávam.

Aj napriek tomu, máte tu nejaké obľúbené miesto, kam sa rád vraciate?

Mal som a mám tri zamilované miesta. Prvé je Pruhonický park, kde som prepitliačil hádam každý milimeter vôd. A trúfam si povedať, že Pruhonický park nepozná hádam nikto lepšie ako ja. Tam som strávil detstvo a skoro celú školskú dochádzku. Druhým miestom je Orlická priehrada – Zvíkov. A mojím ďalším milovaným miestom bola a stále ešte je Lánská obora, kde som mal strýka, ktorý sa o ňu staral. Učil ma poznávať prírodu ako takú. To je človek, ktorý asi môže za to, čo teraz robím. Vystrelil síce snáď iba tri krát za rok, keď musel, ale každé ráno vstával o piatej, aby nakŕmil zvieratá.

Pochádzate z hudobnej rodiny. Vás muzika nenadchla?

Hral som na dva nástroje – kontrabas a piano. Oba sú pomerne neskladné, takže keď som jazdil z Pruhonic každé ráno s kontrabasom na hudobné konzervatórium, tých kíl som naťahal dosť. Hudbu som aj napriek tomu vždy miloval, milujem a budem milovať. Veľmi skoro som ale pochopil, že človek by sa mal venovať jednej veci poriadne. A príroda bola o jeden pomyslený stupienok vyššie.


VIZITKA JAKUB VÁGNER (33)

Narodil sa 24. decembra 1981 v Prahe. Je celosvetovo uznávanou rybárskou a televíznou osobnosťou, držiteľom niekoľkých svetových rekordov v love sladkovodných  rýb. Jeho rybárske relácie vysielajú televízie po celom svete. V Českej televízii sú to napríklad seriály S Jakubom na rybách a Rybie legendy Jakuba Vágnera. Pravidelne publikuje odborné články, je taktiež autorom kníh Môj priateľ sumec (2010) a Môj život s rybami (2012). Produkuje tiež rybárske filmy a DVD pre spoločnosť Multisonic, ktorú vlastní jeho otec, známy hudobník Karel Vágner.

 

So súhlasom ČD PRO VÁS 05/2015
foto: Jakub Vágner, Česká televize, NatGeoTV

Galéria

fotka č.1790fotka č.1789fotka č.1788fotka č.1787fotka č.1786fotka č.1785fotka č.1784fotka č.1783fotka č.1782fotka č.1781fotka č.1780fotka č.1779fotka č.1778fotka č.1777fotka č.1776fotka č.1775fotka č.1774fotka č.1773fotka č.1772


Komentáre

meno *

email *

text *

Pláva ryba vo vode? (ochrana proti spamu) *

Váš e-mail nebude zverejnený.